| Autor: | Mráz Igor |
| Rok: | 1979 |
| Vydavateľstvo: | Šport |
| Edícia: | Máj |
| Jazyk: | slovnský |
| Počet strán: | 168 + 64 obr. príloh |
| Vydanie: | 1. |
| Náklad: | 50000 |
| Väzba: | tvrdá s prebalom |
| Stav: | dobrý - prebal opotrebovaný, lepený, knižný blok vo veľmi zachovalom stave |
| ISBN: | 77-035-79 |
| Kusov na sklade: | 1 |
Keď roku 1970 v Mexiku Brazílčania po tretí raz vyhrali majstrovstvá sveta vo futbale a tak definitívne získali zlatú Niké, Medzinárodná futbalová federácia musela myslieť na novú trofej. Aj myslela: už o rok príslušná komisia vybrala z predložených päťdesiatich troch návrhov dielo Milánčana Silvia Gazzanigu a dala mu názov Svetový pohár. Okamih radosti zvečnený na tvárach dvoch futbalistov objímajúcich či skôr držiacich vo vystretých rukách zemeguľu nie je len futbalovým motívom: pripomína starú grécku báj o Anteovi čerpajúcom nezdolnú silu z matky Zeme alebo Atlasovi podopierajúcom nebeskú klenbu, ale aj večne živé ľudské sny a snaženia, oddávna vyjadrované pojmami mier, bratstvo, priateľstvo. Čítať viac
V Argentíne sa po druhý raz bojovalo o česť môcť si uložiť do vitríny zmenšenú kópiu tohto tridsaťšesť centimetrov vysokého a takmer päť kíl vážiaceho putovného pohára. Hráči víťaznej Argentíny dostali navyše zlaté medaily, druhí Holanďania pozlátené strieborné, tretí Brazílčania sa museli uspokojiť so striebornými a štvrtí Taliani s bronzovými medailami. Bez ohľadu na lesk získaného kovu mali tieto majstrovstvá jediného víťaza - futbal. Hru a radosť z hry, a nie iba boj, hoci aj v Argentíne boli mužstvá, čo vytiahli na futbalové pole takmer doslova v plnej poľnej s cieľom nie hrať, ale neprehrať.
Tesne pred začiatkom majstrovstiev si futbalový svet pripomenul päťdesiate výročie zrodu myšlienky pravidelného usporadúvania svetových šampionátov. Tento rok si pripomenul udalosť ešte o štvrť storočia staršiu -jubileum Medzinárodnej futbalovej federácie (FIFA). Za tri štvrte storočia sa svet futbalu rozrástol do takej miery, o akej mohli prví priekopníci len snívať. V Argentíne sa ukázalo, že k starým futbalovým centrám pribúdajú nové, kvantita sa čoraz viac premieňa na kvalitu. Mnohé z tradičných futbalových veľmocí si museli uvedomiť starú pravdu, že kto nejde dopredu, zákonite zaostáva. Festival najlepších - už. po druhý raz za sebou bez našej účasti - bol z tohto hľadiska nielen futbalovým sviatkom, ale aj prehliadkou možností, ako urobiť túto najpopulárnejšiu loptovú hru ešte krajšou a príťažlivejšou.
