trilógie Krížová cesta o osude ruskej inteligencie počas októbrovej revolúcie.

Prvý zväzok trilógie - Sestry. Monumentálna románová trilógia "Krížová cesta" patrí k vrcholným dielam vynikajúceho ruského spisovateľa A. Tolstoja, ktorý ju napísal v rokoch 1921-1941. Hovorí, ako žilo a ako sa rúcalo cárske Rusko, ako vznikalo socialistické Rusko. Prvý diel, Sestry, vyjadruje život inteligencie v predrevolučnom Rusku, ovzdušie neistoty a nepokoja, v ktorom bujnia vášne a neresti, rozkladajú sa hodnoty mravné i kultúrne, dostáva sa do slepej uličky umenia. Tento spoločenský proces je zachytený na životných osudoch sestier Káti a Daši Bulavinových, inžiniera Ivana Telegina, dôstojníka Vadima Roščina, básnika Bessonova a iných.

„Tento príbeh narastal pri rozprávaní, až sa stal dejinami Veľkej vojny o Prsteň a obsahuje mnoho pohľadov do ešte starodávnejších dejín, ktoré mu predchádzali - napísal v predslove k druhému vydaniu J. R. R. Tolkien o tejto vari najznámejšej knižnej trilógii minulého storočia. Čarovný svet elfov a hobitov je paralelným svetom „veľkých ľudí“. Jeho hlavnou témou je Prsteň ako ohnivko, ktoré ho púta k Hobitovi. Proti akýmkoľvek alegóriám sa autor bránil a všetky možné posolstvá a vnútorné významy spájané s jeho knihou sa mu zo srdca protivili. Preto je túto knihu potrebné chápať ako najobľúbenejšie dejiny pradávneho veku a nijako inak.

Hobit je kniha dejovo spojená s trilógiou Pán Prsteňov. Autor, povzbudený čitateľským úspechom, ktorý nasledoval po vydaní Hobita (prvý raz vyšiel v roku 1937), sa rozhodol pokračovať v príbehoch Stredozeme a rozšíriť ich; tak sa zrodil trojdielny román Pán Prsteňov a Silmarillion. Žriedlom spisovateľovej inšpirácie boli grécka, rímska, keltská a anglosaská mytológia, artušovské, karolínske a germánske legendy. V jeho diele sa prejavilo všetko, čím bol: tvorivým spisovateľom, filológom, historikom, etnografom, znalcom mýtov, geografom, filozofom, umelcom a oddaným kresťanom. Tolkienovo rozprávačské majstrovstvo spočíva vo vytvorení vlastnej, originálnej mytológie.

Hobit je kniha dejovo spojená s trilógiou Pán Prsteňov. Autor, povzbudený čitateľským úspechom, ktorý nasledoval po vydaní Hobita (prvý raz vyšiel v roku 1937), sa rozhodol pokračovať v príbehoch Stredozeme a rozšíriť ich; tak sa zrodil trojdielny román Pán Prsteňov a Silmarillion. Žriedlom spisovateľovej inšpirácie boli grécka, rímska, keltská a anglosaská mytológia, artušovské, karolínske a germánske legendy. V jeho diele sa prejavilo všetko, čím bol: tvorivým spisovateľom, filológom, historikom, etnografom, znalcom mýtov, geografom, filozofom, umelcom a oddaným kresťanom. Tolkienovo rozprávačské majstrovstvo spočíva vo vytvorení vlastnej, originálnej mytológie.