Prostredníctvom hlavného hrdinu - scenáristu a dramaturga Kitárnom - sa zoznámime s filmárskou i spisovateľskou obcou na Slovensku, ale aj s drobnými intelektuálmi, radovými občanmi dnešného mesta i dediny, ktorí si kriticky uvedomujú sivosť životného štýlu, pracovné aj rodinné problémy, no usilujú sa aj o ich prekonanie a o ľudské porozumenie. Jaroš v intenciách svojich najlepších próz britko usvedčuje podoby súčasného malomeštiactva, hrabivosť, byrokraciu, formalizmus a vnútornú devastáciu človeka. Vzrušujúca a prekvapujúca symbolika osudu hlavného hrdinu pritom dokladá vieru autora v zmysluplnosť ľudskej angažovanosti smerujúcej k zachovaniu ľudskej civilizácie na Zemi.

Baladický, sociálny román o osude chudobnejších spoločenských vrstiev a biede kysuckých dedín

Zobrazuje životnú filozofiu a charakter hlavnej postavy, ktorou je sirota Pavel Mamykin.

Adam je postava poddaného človeka z mäsa a krvi, ktorý odmieta celý život skláňať hlavu pred mocnými a bohatými. Adam Šangala predstavuje tak trochu iný obraz pomerov v 17. storočí.

Príbeh Adama Šangalu je príbehom hrdinu na cestách. Kompozične je rámcovaný dvoma podobnými situáciami: na jeho začiatku i na jeho konci umiera človek násilnou smrťou. Bezprostredným podnetom Adamovho odchodu z rodnej Oravy je poprava jeho otca, kniha sa končí sťatím Adama Šangalu v Trnave, v meste, kde sa usadil, založil si rodinu a začal žiť, ako dúfal, nový život....

Príbeh Adama Šangalu je príbehom hrdinu na cestách. Kompozične je rámcovaný dvoma podobnými situáciami: na jeho začiatku i na jeho konci umiera človek násilnou smrťou. Bezprostredným podnetom Adamovho odchodu z rodnej Oravy je poprava jeho otca, kniha sa končí sťatím Adama Šangalu v Trnave, v meste, kde sa usadil, založil si rodinu a začal žiť, ako dúfal, nový život....

Autor v románe zobrazil negatívne stránky poprevratového života na Slovensku, vyostrujúce sa v mestách: zbohatlíctvo, sociálna nerovnosť, uvoľnenosť mravov. Románový príbeh sa sústreďuje predovšetkým na život vysokoškolákov a inteligencie vobec.