Dvojdielna publikácia Indočína SKRZ NASKRZ nadväzuje na úspešný cestopis Ľuda Jambricha, Exotické kontinenty Skrz Naskrz.

Táto cestopisná kniha približuje nádherný kus latinskoamerického kontinentu. Prostredníctvom jej slov sa môže čitateľ zasnívať a vydať sa na cestu aj vo svojej fantázii. „Lebo duša vidí inak. Dynamicky a iste nepresne, nijaký obrázok však jej videnie nezachytí.

Dobrodružstvo troch najmenších motocyklov pri brehoch deviatich morí a v krajinách z Tisíc a jednej noci

Krásny popis výpravy Karakoram '88. Horolezecký cestopis zavedie čitateľa do druhého najvyššieho pohoria sveta.

Cestopis slovenskej cestovateľskej legendy. Ťažisko knihy spočíva v reportáži z cesty okolo sveta, ktorú autor absolvoval na rozhraní rokov 1980-81

Kniha Poľovanie v Karpatoch obsahuje autorove skúsenosti a nezabudnuteľné zážitky z poľovne veľmi zaujímavých a lákavých partií Karpát. Je to vlastne poľovnícko-prírodopisná kniha, napísaná populárnym štýlom, ktorá okrem zábavného, veselého a často až dobrodružného čítania poskytuje veľa informácií o živote poľovnej, najmä veľkej zveri a o jej tamojšom životnom prostredí.

Autor patril medzi svetovú jachtársku špičku v 60-tych až 80-tych rokov. V tejto publikácii približuje čitateľom históriu a atmosféru slávnych pretekov, skúsenosti a osudy osamelých jachtárov, rekonštruuje psychologický stav svojich súperov.

Slávny ruský cestovateľ a geograf Peter Kuzmič Kozlov v tejto knihe podrobne a neobyčajne pútavo opisuje dlhú, fyzicky i logisticky náročnú cestu cez drsné pohoria a nehostinné púšte strednej Ázie. Hlavným cieľom a vyvrcholením celej expedície bolo objavenie tajomného, v piesku pochovaného mŕtveho mesta Chara-Choto v roku 1908

Umelecké vyvrcholenie tvorby Daniela Krmana (1663 - 1740) sa viaže na obdobie jeho cesty k švédskemu kráľovi Karolovi XII. a čas vyhnanstva, kde podstatne prispel k vytváraniu exulantskej literatúry. Denné záznamy zo spomínanej cesty ucelene spracoval spočiatku len pre najbližších, no neskôr sa stali známe pod názvom Itinerarium, Cestovný denník, a sú veľmi cenným dokumentom očitého svedka v severnej vojne a jej kľúčovej situácie - o poltavskej bitke.
Členom misie sa Krman stal z rozhodnutia ružomberskej synody a švédskemu kráľovi mal predložiť žiadosti evanjelických uhorských stavov. V cudzích krajoch si zapisoval všetko; okrem osobných zážitkov, rozličných príbehov a významnejších udalostí si zaznamenával aj tamojšie zemepisné, hospodárske, politické, spoločenské a sociálne pomery. Najzaujímavejšie a najcennejšie časti denníka sú poznámky o národopisných zvláštnostiach obyvateľstva.