Múdra Katarína (sicílske rozprávky)
Sicília je rozprávkovo krásna krajina. Ako kráľovská koruna sa nad ňou trblieta večne zasnežený štít sopky Etny. Najkrajšia je Sicília na jar, keď je na celom ostrove dosť vlahy. Najprv — už vo februári — rozkvitnú mandľovníkové háje a vtedy celé stráne vyzerajú ako zasypané snehom. (Ale na Sicílii je snehom pokrytá iba horná polovica Etny, inde tu ani v zime snehu niet. ) Potom rozkvitajú ďalšie stromy a kvety a ostrov postupne mení farbu. Raz na ňom prevažuje ružová, inokedy žltá, tmavočervená alebo fialová farba vo všetkých odtieňoch. Ale najčastejšie je Sicília zlatá od dozrievajúcich pomarančov a mandarínok.
Tento krásny a úrodný ostrov od nepamäti priťahoval moreplavcov z blízkych aj vzdialených krajín. Pred storočiami sa na východnom pobreží usadili Gréci, neskôr na západnom pobreží Kartáginci. V čase slávy Ríma obsadili Sicíliu Rimania, neskôr Arabi. Nový rozvoj umenia a vedy zaznamenala Sicília za vlády panovníka normanského pôvodu Fridricha II. V stredoveku sedeli na sicílskom tróne španielski vládcovia, ktorí tu vládli niekoľko storočí. Aj preto v sicílskych rozprávkach tak často vystupujú španielski králi, kráľovné, princovia a princezné. Či už je to Nešťastenka, ktorá bola dcérou španielskeho kráľa, Rozmarínka, ktorú si španielsky kráľ vezme za ženu, či cisárov syn, ktorý sa ožení so španielskou princeznou, a podobne...
Ale kde sú králi, tam sú vždy aj bedári a nebolo to inak ani na rozprávkovo krásnej Sicílii. Premnohí ľudia veru neraz nemali čo do úst položiť, a ak nechceli pomrieť od hladu, museli zbierať po lúkach zelinky tak ako naša Nunzia z rozprávky Kráľovský syn v kuríne.
A hoci dnes už na Sicílii kráľov niet, chudobných je tam ešte vždy veľa. A nie každému z nich sa pošťastí nájsť si prácu na rodnom ostrove. Tisícky sicílskych mládencov aj otcov početných rodín opúšťajú svoje domovy a putujú za zárobkom do cudziny. Tam snívajú o šťastnom živote a túžia, aby aj na Sicílii raz zavládla spravodlivosť.
