Ferková Hana - Honzíkove husličky
Všeličo sa Honzovi na vandrovkách pritrafilo. V horách zažil príhody horské, v dolinách dolinské, vo vrchoch vrchárske, a veru zažil aj" príbehy vodné, búrkové, nočné i denné, ako ten s tým žobrákom. Vykračuje si Honzo pomedzi polia a roličky, stúpa cez rúbane i pasienky a pohvizduje si. Veselo mu je — v tanistre kus chleba a tri dukáty. Keď vošiel do hory, ide mu oproti žobrák. — Honzo, Honzíčko, neprepusti ma bez almužny, biedneho! Honzo čiahne do tanistry, vyberie dukát a podáva žobrákovi. Veď mu ešte dva ostanú! Ide Honzo ďalej, pohvizduje si. Veselosti mu neubudlo. Veď čože! V tanistre kus chleba a dva dukáty. Sveta mu je žiť. O chvíľu znovu stretne žobráka. — Daj, Honzíčko, almužnu, — prosí starký.