Básnickú skladbu Mahonai sám autor nazval "ságou pre ženský hlas". Uplatnil v nej veľkú mieru fikcie. Ústrednou témou diela je konfrontácia sveta, aký by bol, keby došlo k termonukleárnej katastrofe, a sveta lásky, krásy a nehy, ktorý zastupuje lyrická hrdinka Mahonai. Ona je symbolom ženskosti, plodnosti a vitality. V skladbe básnik využil spôsob písania, ktorý si osvojil ako nadrealista, a to voľné radenie básnických obrazov a predstáv. Prelínajú sa v nej motívy lásky, prírody, motívy z dejín ľudstva i motívy charakterizujúce súdobú civilizáciu.