V románe Lesné divadlo (1987), ktorého príbeh sa odohráva vo vojenskom prostredí na štátnych hraniciach, nastolil mravné otázky mužskej cti a zodpovednosti i schopnosti znášať dôsledky svojho konania i mylných rozhodnutí.

Po napadnutí Poľska 1. septembra 1939 a po porážke poľskej armády rozpútal Hitler u našich severných susedov v Poľsku krvavý teror. Veľa Poliakov vtedy opúšťalo svoju vlasť a zachraňovalo sa útekom cez naše územie do Maďarska. O ľuďoch, ktorí ich s nasadením vlastného života prevádzali cez hranice, hovorí tento román. Sú to zväčša gorali z okolia Zakopaného, horskí sprievodcovia, dobrí znalci tatranských dolín a končiarov. Udržiavali spojenie s ilegálnymi poľskými organizáciami v Maďarsku a ako kuriéri prenášali dôležité šifrované odkazy a poštu. Pri každej svojej ceste museli prekonať tri hranice. Hranicu medzi okupovaným Poľskom a Slovenským štátom, vtedajšiu hranicu slovensko-maďarskú a tretiu, najdôležitejšiu, hranicu ľudskej odvahy a obetavosti. Adam Bahdaj bol priamym účastníkom týchto udalostí a román Tretia hranica čerpá z jeho vlastných zážitkov.

Detektívka, nie však klasická - je to akýsi "psychogram vraha". Manželstvo Perlbachovcov je v rozpade. Perlbach neznesie, aby ho manželka iba tak opustila.

Opice s vyťahanými tričkami žijú v pralese. Keď niečo vyparatia, sú ticho, pozerajú sa do zeme a previnilo si naťahajú trička až pod kolená. Sú veľmi uškriekané a bývajú na palme. Najviac vyvádza tá s oranžovými vlasmi, potom tá s kokosovým orechom a aj tá s okuliarmi. Keď celá banda zlezie z palmy, dejú sa neuveriteľné veci. O tom vám môže porozprávať sova v knižnici, varan v opere, slon v lunaparku, ropucha na pošte, hyeny v obchode, panda na výstave Svet dinosaurov, had na úrade, hroch na plavárni a ešte mnohé iné zvieratá na mnohých iných miestach. Čítajte. Potom možno zistíte, že opice s vyťahanými tričkami nežijú len v tejto knihe, ale aj u vás na ulici, aj u vás v triede, aj u vás za stenou, aj u vás v zrkadle. A ako im je dobre...