Staré fotografie boli k jednotlivým básňam vybrané so zámerom umocniť príbeh. Ľudia, ktorí sú na nich zobrazení, nepredstavujú postavy z dejov a myšlienok (s výnimkou básne Ohlášky). Autorka Juliana Belková na ilustráciu svojich básni vybrala fotografie zo starých albumov a archívov - najmä preto, lebo k napísaniu veršov ju inšpiroval opravdivý život, aký na Kysuciach žili naši predkovia.

Dorota Jasná, mladá žena z Bratislavy, stretne svoju osudovú lásku na potulkách Talianskom. Matej je úplne iný ako chlapci, ktorých poznala dovtedy, ich láska je okamžitá a intenzívna. Vzťah, do ktorého sa hlavní hrdinovia vrhnú bez hlavy a rezervy, odhaľuje komplikované väzby medzi Dorotou a jej rozvedenou mamou, direktívnou, ale láskavou babkou či navonok sebavedomou sestrou Simonou. Neočakávané tehotenstvo sa mladý pár rozhodne prerušiť, čo je skratka k ich rýchlemu sobášu a ešte rýchlejšiemu rozvodu. Dorota však skutočnú lásku zo srdca nedostane, hoci sa všemožne snaží. Kúsok Mateja si tajne ukradne na doživotie. Synom Jakubom sa otvorí Pandorina skrinka tajomstiev a priznaní, ktoré všetko zmenia. Niektoré hriechy sú totiž dedičné, pykajú za ne celé generácie...

V klasickom epickom rozprávaní Bednár približuje osudy rodiny Sitárovcov z dediny Dubová.

Bednár nekonvenčne spracoval povstaleckú tematiku v zbierke noviel Hodiny a minúty, kde pokračuje v konfrontácií súčasnosti a povstania na rovine ľudských osudov. Aj tu strieda dve časové pásma a tak odhaľuje charaktery cez povstalecký zážitok, cez minulé hrdinstvá, zrady a zbabelosti. Povstanie má uňho podobu tragicko - heroickej skúšky. Zaujíma ho, ako človek reaguje v tejto hraničnej situácii. Preto opäť používa prelínanie minulosti s prítomnosťou, ktoré spája vnútorný monológ postáv.