Básnickú skladbu Mahonai sám autor nazval "ságou pre ženský hlas". Uplatnil v nej veľkú mieru fikcie. Ústrednou témou diela je konfrontácia sveta, aký by bol, keby došlo k termonukleárnej katastrofe, a sveta lásky, krásy a nehy, ktorý zastupuje lyrická hrdinka Mahonai. Ona je symbolom ženskosti, plodnosti a vitality. V skladbe básnik využil spôsob písania, ktorý si osvojil ako nadrealista, a to voľné radenie básnických obrazov a predstáv. Prelínajú sa v nej motívy lásky, prírody, motívy z dejín ľudstva i motívy charakterizujúce súdobú civilizáciu.

Kytice balad: z lidové epiky československé

Lyrický epos, ktorý sa inšpiruje životom Indiánov; čerpá námet zo starých indiánskych povestí – autor sa snažil nájsť spojenie medzi pôvodnými obyvateľmi Ameriky a dobyvateľmi...

Akordy z básnickej tvorby. UKÁŽKA: BÁSNIK: Z hmly narodiť sa, do hmly zapadnúť, ranami liečiť, ťať vo vlastnú hruď, roztočiť vášňami, až zžeravejú, prikladať chladnú oceľ, kde sa smejú. Na ostrí hrotov kankán tancovať, do vatier dúchať, ľúbať inovať, vždy drať sa proti prúdudravou riekou, tak urážkou byť ľahostajných vekov.

Hlbší zmysel života a jeho pozitívnych hodnôt na základe vlastnej i spoločenskej skúsenosti hľadal aj v zbierke Za svetlom v okne