Pokračovanie diela Boháč, chudák, kde autor opisuje život rodiny Jordachovcov, v ktorej sa príslušníci nevedia zhodnúť v životných momentoch a názoroch. Kým niektorý odchádzajú z domu, preč z Ameriky, iný ostávajú a žijú si naďalej svoj americký sen.

Román ruského spisovateľa v dvoch zväzkoch - kaukliarove dobrodružstvá zobrazujúce život mladého človeka 20. storočia s jeho ťažkosťami, radosťami v prostredí provinciálnej Sibíri a Kazachstanu, s autobiografickými prvkami....

Budeme svedkami agónie posledného panovníka Inkov Tahuantinsuyu, opojenia z moci a bohatstva, ako i ďalších udalostí, ktoré zmenili dejiny juhoamerického kontinentu. Ako je možné, že si hŕstka dobrodruhov dokázala podmaniť takú obrovskú ríšu? Autor románu nám ponúka odpoveď v hľadaní pravdy života v pravde dejín. Pomáha si znalosťami z dlhodobého štúdia dobových prameňov i putovaním po stopách svojich hrdinov.

Georgia Walkerová nerobí celý život nič iného, než sa večne naháňa okolo svojho obchodu s pletacími potrebami na Manhattane a navyše vychováva svoju dvanásťročnú dcérku Dakotu...

Román začínajúcej slovenskej autorky príťažlivou formou spracúva tému blízku najmä dnešnej mladej generácii. Silvia a Jaro, ktorí už niekoľko rokov tvoria nerozlučný pár, sa hneď po promócii vyberú do Írska. Jediný dôvod, prečo namiesto pred oltár zamierili do cudziny, je ich neutešená finančná situácia. Na zelenom ostrove stretávajú podobne motivovaných rodákov, ktorí pracujú na stavbách, umývajú riad či obsluhujú v reštauráciách. Mladí Slováci sa združujú v uzavretej komunite a navzájom si pomáhajú prekonávať frustráciu z ustavičného dažďa, ťažkých pracovných podmienok i prístupu miestnych k „prišelcom z Východu“. No zatiaľ čo Jaro netrpezlivo ráta eurá a dni do konca, pred Silviou sa postupne otvára nový svet a s ním i šanca nájsť v Írsku druhý domov...

Tento román začína tam, kde končí Tisícročná včela - v roku 1918.

Prostredníctvom hlavného hrdinu - scenáristu a dramaturga Kitárnom - sa zoznámime s filmárskou i spisovateľskou obcou na Slovensku, ale aj s drobnými intelektuálmi, radovými občanmi dnešného mesta i dediny, ktorí si kriticky uvedomujú sivosť životného štýlu, pracovné aj rodinné problémy, no usilujú sa aj o ich prekonanie a o ľudské porozumenie. Jaroš v intenciách svojich najlepších próz britko usvedčuje podoby súčasného malomeštiactva, hrabivosť, byrokraciu, formalizmus a vnútornú devastáciu človeka. Vzrušujúca a prekvapujúca symbolika osudu hlavného hrdinu pritom dokladá vieru autora v zmysluplnosť ľudskej angažovanosti smerujúcej k zachovaniu ľudskej civilizácie na Zemi.