Od vyjdenia Caragialeho románu Králi Noci prešlo päťdesiat rokov a za ten čas toto dielo preslávilo autora nielen doma, ale vzbudilo oprávnenú pozornosť aj vo svete. Mateiu I. Caragiale (1885-1936) bol synom slávneho rumunského spisovateľa a dramatika lona Lucu Caragialeho. Dobre poznal nielen život rumunskej šľachty a bohémy, ale citlivo reagoval aj na zmeny sociálnej štruktúry Rumunska na začiatku 20. storočia.
Hrdinovia jeho románu Pasadia, Pantazi, Pirgu a rozprávač sú nekorunovanými kráľmi starej a najmä nočnej Bukurešti. V ich postavách vytvoril autor zvláštnu, bizarnú zmes najkontrastnejších ľudských vlastností; stretáva sa tu vznešenosť s úpadkom, jemnosť s neresťou, vyhranené estétstvo so záľubou v dobrodružstvách, pitkách a orgiách. Pa§adia a Pantazi reprezentujú upadajúcu aristokraciu, ktorá musí nevyhnutne uvoľniť miesto nastupujúcej dravej buržoázii, predstavovanej Pirgom.
Autorov ostrý zmysel pre realitu a schopnosť poeticky ju ozvláštniť vytvorili takto nanajvýš pôsobivé a príťažlivé dielo.

Kniha Mužské interiéry vychádza ako štvrtý román spisovateľa Maxima E. Matkina. Mužské interiéry rozprávajú príbeh, v ktorom nejde len o ženské exteriéry, ale aj o svet dospelých, v ktorom sa muži a ženy občas správajú ako deti.

Každé miesto má svoje tajomstvo. Každý človek niečo skrýva. Niekedy musíme ísť do minulosti, aby sme pochopili prítomnosť, niekedy musíme niekoho opustiť, aby sme sa k nemu dokázali vrátiť. Nový román Maxima E. Matkina prichádza až po troch rokoch...

Mexická vlna je najsmutnejšia a najkrajšia Matkinova kniha.

Sú muži, čo zachraňujú ľudí. Majú to v popise práce. Ale niekedy aj oni potrebujú zachrániť, hoci to už v popise práce nikto nemá. Dobré svaly a schopnosť pohotovej reakcie nie sú niekedy na prežitie dostačujúce. Je potrebné nájsť náruč, do ktorej je možné sa ukryť. Pomaly. Opatrne. Potichu. Pozor na vnútorné zranenia.

O krátkom romániku lásky a manželstva, no najmä o smrteľnej, na pohľad nevyliečiteľnej chorobe

"Ľahký život" je román, ktorý satiricky zobrazuje životný štýl anglickej spoločnosti a umeleckej bohémy.Hlavný hrdina, Edward Driffield, je úspešný spisovateľ, ktorý sa stáva objektom záujmu medií a spoločnosti, skúma témy slávy, postavenia, lásky a morálky.
Dielo je oceňované pre svoju bystrú charakterizáciu postáv, sarkastický humor a kritický pohľad na spoločenské konvencie.

Psychologický portrét a ľúbostný príbeh starnúcej herečky, ktorá na vrchole svojej divadelnej slávy a po dlhom šťastnom a príkladnom manželstve vášnivo zamiluje do mladého bezvýznamného úradníčka revíznej kancelárie. Autor uvádza čitateľa do zákulisia divadelného sveta, odhaľuje mu úskalia hereckej práce, podáva mu neobyčajne pútavú analýzu jej vplyvov na súkromný život hercov, v ktorom sa natoľko prelína imaginárna psychika javiskových postáv s reálnym svetom, že hrdinka románu už sama nevie, kedy uvažuje a cíti samostatne, a kedy dotvára mimo javiska úlohy, ktoré kedysi hrala, a vo vrcholných situáciách svojho života si kladie otázku: „V ktorej role som už hovorila tieto vety?“

Autor získal v roku 1952 Nobelovu cenu..

Kniha obsahuje tieto diela od Mauriaca: Thérese Desqueyrouxová, Osudy, Bozk malomocnému, Genitrix.

Román Cesty k moru, napísaný pred druhou svetovou vojnou, patrí k Mauriacovým najlepším prózam. Autor si v ňom kladie filozofickú otázku, aké je miesto človeka v spoločnosti i na tomto svete a aký je zmysel života v chmúrnom, krutom a egoizmom presýtenom storočí. Citlivý pozorovateľ francúzskeho mestského prostredia- sám bol jeho produktom- ukazuje, kam vedie slepá ľudská túžba po peniazoch.