Psychologicky ladený príbeh...

Román sa odohráva v exotickom prostredí na Sachaline, hlavnou hrdinkou je znepokojená až hysterická moskovská slečinka. Jej životný omyl nie je iba tuctové dobrodružstvo ale obraz životnej situácie, ktorú všetci poznáme a nevieme sa jednako poučiť...

Henderson, kráľ dažďa, paródia na mytické putovania, je filozoficko-komický román z roku 1959.

Román, v ktorom je hlavnou postavou vedec a profesor Moses Herzog. Je na pokraji nervového zrútenia, príznaky psychozy sa prejavujú skladaním skutočných aj imaginárnych listov rôznym adresátom. Hlavným problémom Herzoga je stroskotané manželstvo...

Psychologický román Obeť od Saula Bellowa sleduje príbeh Asu Leventhala, priemerného newyorského redaktora zápasiaceho s každodenným životom.

Fortunata a Jacinta I je úvodný zväzok najvýznamnejšieho španielskeho realistického románu od Benita Péreza Galdósa, ktorý majstrovsky zachytáva život v Madride v 70. rokoch 19. storočia.

Rozsiahly spoločenský román, ktorého druhý zväzok pokračuje v realistickom obraze života v Madride 19. storočia.

Príbeh dvoch žien z odlišných sociálnych vrstiev – vášnivej a chudobnej Fortunaty a jemnej, meštianskej Jacinty – pokračuje v rozpletaní ich osudového puta k nestálemu Juanovi Santa Cruzovi. Autor s psychologickou hĺbkou a prenikavou spoločenskou kritikou zachytáva nielen boj oboch žien o lásku a materstvo, ale aj triedne rozdiely, náboženské pokrytectvo a búrlivé politické premeny vtedajšieho Španielska.

Vojnový román z dedinského prostredia. Hlavnou postavou je Tomáš Halaj, typický predstaviteľ slovenského sedliactva, ktorý zachráni rodinu i majetok pred skazou..

Svet sa po mnohých revolúciách dostáva do situácie, keď proti sebe stoja dva obrovské super štáty a hrozí neodvratná vojna medzi východom a západom. V poslednej chvíli sa objavuje osobnosť, ktorá dokáže priniesť mier. Akým smerom sa bude svet uberať a ako to prežije upadajúca cirkev, ktorá je obeťou sekularizácie a nových vplyvov v spoločnosti? Tieto otázky otvára britský duchovný Robert Hugh Benson vo svojej knihy zo začiatku 20. storočia. Geopolitickým rozdelením sveta a super-štátmi sa inšpiroval napríklad aj George Orwell vo svojom románe 1984.

Malo by to byť čítanie o chlapčenskom a mužskom údele. O živote, len trochu viac zamerané na túžbu, slasť a podobné veci. Akoby hlavná postava žila prehnane eroticky. Je ako sexuálny štvanec alebo obeť vášní. To sa len tak zdá. Keby tieto epizódy ostali zasunuté medzi chodenie do školy, do práce, na úrady alebo hoci aj na pivo, pomer obyčajnosti voči hriešnosti by bol celkom znesiteľný. Veď za šesťdesiat rokov človek niečo zažiť musí...