Oneskorené reportáže patria medzi najvýznamnejšie prozaické diela v slovenskej literatúre. Po prvý raz vyšli v roku 1963 a v istom zmysle otvárali novú etapu našej literatúry nielen v československom kontexte, ale aj európskom. Etapu úporného pokusu o pravdu. Nik pred Ladislavom Mňačkom tak drsne a rúhavo nepomenoval stav, v ktorom naša spoločnosť žila v päťdesiatych rokoch, nik tak dôrazne nerozptyľoval jedovatú hmlu, ktorá nás halila. Autorovo slovo sa tak stalo jedným z dôležitých katalyzátorov atmosféry, umožňujúcej odbojný zdvih nášho umenia, výrazný najmä na Slovensku, najplastickejšie na stránkach legendárneho týždenníka Kultúrny život.

Satirický román Súdruh Münchhausen vyšiel roku 1972 zároveň po slovensky a nemecky v západonemeckom exilovom vydavateľstve Index. Mňačkov „orwellovsky" nekompromisný, no neobyčajne svieži pohľad na...

Detektívka pre mládež
Z galérie neďaleko domu, v ktorom býva dvanásťročná Adriana, zmizne vzácny obraz. Adriana sa rozhodne, že ho nájde, vzápätí však dôjde k nevysvetliteľnej dopravnej nehode, do mesta prichádza zlatý mercedes a na scéne sa objaví tajomný Kapitán a neznámy cudzinec. Okrem toho vyjde nejavo, že v záhrade za Adrianiným domom sa v noci dejú čudné veci a že do prípadu je zapletená i jej staršia sestra Karolína. Čo teraz?

Kniha Ako chutí moc z roku 1968 pôsobila ako rozbuška. Písal proti moci, ale sám sa ocitol v moci lásky, z ktorej sa nedá vymaniť...
Zakazovaný, povesťami opradený, škandalizovaný – všetky tieto prívlastky možno s plnou platnosťou použiť o románe popredného slovenského publicistu, ktorý takýmto spôsobom predkladá svoju umeleckú polemiku na odvekú tému – zápas medzi pravdou a nepravdou či polopravdou. Moc kazí ľudí, povedal ktorýsi filozof a absolútna moc kazí absolútne.“ Tieto slová sprevádzali prvé slovenské vydanie knižky známeho slovenského publicistu a spisovateľa Ladislava Mňačka (1919 – 1994) z roku 1968.

Historický román odohrávajúci sa v Amerike v časoch občianskej vojny.