Múdrosť, mohutnosť, sila a krása, to sú poznávacie znaky ruských rozprávok. Krása, ktorú za istých okolností môžeme nahradiť slovom veľkoleposť. V tedy, keď veľké rozprávkové plátna podávajú takí majstri slova, akými sú A. Tolstoj, A. Nečajev, M. Bulatov, I. Karnauchová a iní. Diamantová surovina ľudovej látky vybrúsená do dokonalého briliantu.

Ruské ľudové rozprávky dýchajú tým, čím žil dávno-pradávno ruský ľud: ruský sedliak, vojak, nevoľník. Dýchajú chudobou, psotou, krivdou. „Hladom sa živíme“, hovorí sa v rozprávke Starec a kaša a výstižnejšie sa to už sotva dá povedať. Ale dýchajú aj silou bohatierov a bohatierok. Bohatierov takých, ktorým spod kopýt koní fŕkajú kusiská zeme veľké ani sudy a zo stupají podzemné pramene vyvierajú...