Rozprávková komédia o počlovečenom čertovi, ktorý začal pracovať a naučil sa mať rád jednoduchých a dobrých obyvateľov chudobnej dedinky. S jeho pomocou odhalia ľudia arcidiabla vydávajúceho sa za farára a snažiaceho sa zvádzať ich k hriechu pomocou vedeckej psychológie.

Americký spisovateľ vytvára príbeh o Clydovi Griffitsovi, mladíkovi snívajúcom svoj americký sen o bohatstve, luxuse a úspechu. Začne si ho plniť v Kansas City, kde pracuje v hoteli, odtiaľ však musí po tragickej autonehode utiecť. V textilnej fabrike, zamestnaný strýkom, sa do neho zaľúbi Roberta. Ani vzťah však Clydea neprivedie k prijatiu zodpovednosti – trvá na potrate po zistení Robertinho tehotenstva. Dôvodom odmietnutia ženy aj dieťaťa je iná žena, ktorú vníma ako záruku lepšej budúcnosť. Sen o veľkom majetku a pohodlí ho zaslepuje natoľko, že sa uchyľuje k plánu Robertu zabiť. Počas člnkovania na jazere Clyde ukončí ich vzťah a po krátkom zápase žena vypadne z člna a utopí sa. Muž je uväznený a postavený pred súd. Aký rozsudok na jeho konci padol vám prezradí až kniha inšpirovaná skutočným príbehom – zaujímavosťou je, že iniciálky hlavnej postavy sa zhodujú so začiatkom mena a priezviska muža obvineného v New Yorku z rovnakého skutku.

Autor v tomto diele zobrazuje život veľkého mesta amerického stredozapádu. Hrdinka je pekná, citovo založená dcéra sklára a práčky. Jej osud sledujeme od prahu hotela, kde hľadala spolu s matkou prácu. Jennie sa zoznámila so starším senátorom Branderom, ktorý sa do nej zaľúbil a ona mu lásku opätovala, lebo pomáhal jej rodine.

Historický román z éry národného obrodenia je ľúbostným príbehom zemianskej devy a štúrovského stúpenca Janka Francisciho.

Dielo nás uvádza do 9. a 10. storočia, teda do slávnej éry počiatkov nášho rodného života v podunajskej kotline

Zápisky z mŕtveho domu je čiastočne autobiografický román, ktorý Dostojevskij napísal po pobyte v Omskej pevnosti, kde bol uväznený od roku 1850 do roku 1854. Izolácia a nehostinné podmienky väzenia okrem neľudských podmienok prinášajú aj nečakané situácie a na povrch vyplávajú aj najhlbšie zákutia ľudskej duše.

Samotný román Zločin a trest (pôvodne vydaný v roku 1866) je vrcholným psychologickým dielom svetového realizmu. Sleduje príbeh chudobného študenta Rodiona Raskoľnikova, ktorý na základe vlastnej teórie o „výnimočných ľuďoch“ zavraždí starú úžerníčku. Následne však nedokáže uniesť ťarchu vlastného svedomia a prechádza hlbokou duševnou krízou, ktorá ho vedie k priznaniu a hľadaniu pokánia na Sibíri.

Román - novela je písaný v "ja" rozprávaní ženy – Netočky, Anetty. Rozpráva svoj celoživotný príbeh